Blog

22.10.2018

Daniel škvrnitý / Dama dama – ruja 2018

 

Budíček 5:00, ak by bol do práce, vstal by som tak na tretí krát, ale nakoľko to bolo inak, vstávam na rovné nohy a hurá do lesa. Som celkom rád, že už je jeseň. V lete by trebalo vstávať o 03:00. Deň pred tým som všetko nachystal a tak sa obliekam, beriem veci do auta a hor sa za dobrodružstvom.  Už po ceste na lokalitu sa s kamošom dohadujeme o taktike nášho spoločného fotolovu. Dohodli sme sa, že sa rozdelíme – je to dobré napríklad kvôli pachom a máme aj lepší prehľad, kde sa čo deje. Po príchode na lokalitu je ešte tma, čo bol samozrejme zámer. Dokonca sa aj celkom rozpršalo, čo sme moc nepredpokladali. Predpoveď počasia bola síce , že má byť zamračené, ale malo sa trochu pred obedom vyjasniť, dážď nehlásili vôbec. Berieme teda veci z auta a ideme na lokalitu. Od auta je to tak 45 minút a tak máme čas pokecať o zážitkoch z jelenej ruje a samozrejme o všeličom inom. Mám vo zvyku sadnúť na miesto odkiaľ budem fotiť ešte za tmy a čakať, kým sa rozvidnie a inak tomu nebolo ani dnes. Skontroloval som vietor, aby som si zvolil správne miesto odkiaľ budem fotiť. Myslel som pri tom na smer vetra, okolie, ako aj pozadie, ktoré je pri fotení pre mňa dôležité. Pri fotení už nepoužívam žiadne stoličky. Nosím len karimatku, kde si môžem zvoliť či budem sedieť, alebo ležať. Na stoličke sa ležať nedá a nosiť aj aj nemá pre mňa zmysel. Dôležité je aj to , že keď sedím na stoličke som vyššie a tak ma zver môže ľahšie uvidieť. Aj keď mám dobré maskovanie, zvieratá dobre vedia, že tá kopa niečoho tam včera nebola. Druhá, podstatná vec je, že mám radšej fotky od zeme ako zo stoličky. Je to možno nie tak pohodlné, ale ja som si už zvykol. Stoličku používam len v prípade keď fotím z fotostanu. Takže ihneď som sa zamaskoval po uši, nastavil techniku a už len čakal a nasával tu úžasnú atmosféru, ktorú les ponúka. Všade naokolo je ticho. Počuť ako padajú listy, žalude a bukvice. V diaľke sa ozývajú daniele svojím rochaním pripomínajúc štartovanie motorky. Dážď chvíľami utíchol, potom sa znovu trochu rozpršalo, ale po východe slnka prestalo pršať úplne. Ako sedím, chvíľami podriemkavam, zrazu otvorím oči a predomnou je krásny daniel. Fotoaparát ani nezapínam nakoľko je ešte tma. Slnko už síce vyšlo, ale bolo zamračené a cez hustý les sa ešte svetlo nedostalo natoľko, aby sa dalo fotiť. Ale voľným okom vidím dobre a tak si len užívam jeho prítomnosť. Po chvíli prišli ďalšie aj so samicami a mladými. Je celkom rušno. Dobehli ďalšie samce a tak nastal hluk a nepokoj. Samce sa predbiehali v rochaní a dávali najavo svoju dominanciu. Každú chvíľu dochádzalo k súbojom, ktoré sa odohrávali za stromami v hustom lese. Rachot to bol neskutočný, nakoľko som nebol od nich ďaleko. Dominantný najväčší samec vyhnal svojich sokov, čo ho stálo veľa síl, ktoré si myslím, že z rušnej noci aj tak už nemal. Ako všetko utíchlo, upokojil sa, a len tak tak stál na nohách. Úplne bolo na ňom vidno, ako sa mu trasú slabiny od vyčerpania.  Po chvíli pohrabal lístie pod sebou, ľahol si a zaspal.   Keď to porovnám s jeleňou rujou, tak musím priznať, že nie je tak intenzívna na súboje ako danielia. Tie sa bijú skoro neustále až do vyčerpania a mnoho krát aj od vyčerpania uhynú. Idú takpovediac na doraz. Zdá sa mi, že už je svetlo lepšie, zapínam fotoaparát a nastavujem tú správnu expozíciu. Nakoľko som dosť skúpi na kvalitu, volím radšej kratší čas uzávierky, ako vysoké iso. Samozrejme, ale hlavne preto, že na daniela, ktorý leží, spí alebo sa popása netreba až také krátke časy uzávierky.  Exponujem. Daniel zdvihol hlavu a obzerá sa okolo, čo je to za zvuk. Keď nič nevidí, znovu položí hlavu a drieme.  Po čase si zvuk uzávierky už nevšíma vôbec. Väčšinou fotím vo chvíli, keď svojím hlasom dáva najavo, že on je tu pán, vtedy fotoaparát nepočuje. V diaľke počujem praskanie konárikov, a tak som v strehu, zozadu prichádzajú ďalší páni. Daniel znervóznel, okamžite sa postavil a rochal z plných síl. Ako sa priblížili, šiel ihneď do útoku. Všade naokolo sa prášilo, bolo počuť, ako narážali do seba parohmi „lopatami“. Daniel si strážil samice a odháňal svojich „nepriateľov“. Toto sa samozrejme opakovalo každú chvíľu a všade okolo mňa. Pred obedom sa konečne trochu vyčasilo. Slnko sem-tam vykuklo spoza oblakov a predralo sa aj pomedzi listnaté stromy, čomu som sa samozrejme potešil. Znovu zapínam fotoaparát a sústredím sa už len na fotenie. Po chvíli som nevedel, kde sa mám skôr pozerať. Bolo naozaj rušno. Les bol taký hustý, že som mal len jedno miesto, kde som mohol odfotografovať daniela celého. Vždy ho predeľoval strom, kríky, alebo bol za horizontom. Neskôr si jeden daniel ľahol tak blízko, že ak by som exponoval, isto by som ho vyplašil. Užíval som si teda len jeho blízkosť, ktorá ale netrvala dlho, nakoľko prišli ďalšie samce, ktoré bolo treba odohnať. Pred obedom sa pobrali na druhé rujovisko, čomu som bol aj rád, lebo som pomaly začínal premýšľať, ako odísť a nevyplašiť ich, nakoľko som musel domov za povinnosťami. Som rád, že to príroda spravila za mňa, inak by som ešte musel čakať, kým sa nepoberú. Vyplašiť som ich samozrejme nechcel, ale ak by bolo veľa hodín,  musel by som ísť, našťastie táto starosť mi odpadla. Takže som rýchlo zbalil veci a šiel domov s krásnymi zážitkami z našej prírody.

 

 

 

 

 

 


 19.10.2018 

Jeleň lesný/Cervus elaphus- ruja 2018

Ešte pred jej začiatkom som podnikol veľa výjazdov na prezretie svojich lokalít, kde a kedy vychádza a zapadá slnko kvôli svetelným podmienkam. Na začiatku ruje som sa sústredil už len na pozorovanie zvery.
Potreboval som presne zistiť, kde si páni spravili rujovisko a kde sú ležoviská. Tieto miesta sa viac menej každý rok opakujú aj keď malé zmeny boli aj tento rok. Dôležité je to vedieť aj preto, aby som im nevošiel takpovediac rovno do „spálne“ . Toto všetko som potreboval zistiť, aby som mohol jelene pozorovať a fotiť tak, aby o mne vôbec nevedeli a hlavne, aby som ich nevyrušil, nakoľko niekoľkokrát vyplašenie jeleňa môže znamenať aj jeho odchod z rujoviska, z čoho by som nemal vôbec radosť.
Bez prípravy by to bolo len bezduché plašenie zvery, možno s nejakými fotkami ale zážitok a radosť by som s toho nemal. Najkrajšie a najcennejšie sú pre mňa fotky divých zvierat zachytených v ich prirodzenom prostredí a hlavne bez narušenia ich súkromia. Len keď o nás nevedia sa dá spraviť záber zvieraťa, ktoré sa správa prirodzene.
Takže som pokukal ich cestičky, aby som si mohol spraviť ja tie svoje. Tohoročná ruja bola poznačená nie práve najlepším počasím. Cez deň teploty atakovali aj 28C, čo bolo na taký tradičný priebeh ruje ako som zvyknutý veľmi teplo. Zo začiatku jelene ručali najmä v noci a nad ránom, takže všetko podstatné sa odohrávalo najmä po tme. Ako vyšlo slnko všetko utíchlo.
Našťastie sa ale ochladilo, aspoň na niekoľko dní, a tak už nič nebránilo tomu, aby sa mohlo začať to neskutočné prírodné divadlo na plno aj za svetla a nie len po tme. Prvé dva dni boli upršané, chladné, hmlisté a neskôr aj so silným vetrom, toto všetko jelene nemajú radi, ale aktivita bola viac než ohromujúca. Akoby vedeli, že nemajú veľa času a znovu sa má otepliť.
Potom prišli na dva dni dokonca aj prízemné mrazy, čo je už to pravé počasie na ruju.  Páni si strážili svoje teritória a svoje dámy. Neustále odháňali svojich sokov. Na tých menších stačilo mocné zaručanie alebo len malý náznak súboja. Akonáhle boli sily takpovediac vyrovnané dochádzalo k súbojom. Dochádza k ním zriedkavejšie, nakoľko si jelene uvedomujú, aké to môže mať následky.  Napríklad také daniele, tí sa mlátia skoro neustále. Cez deň boli okolo mňa jelene, ktoré boli úplne vyčerpané a s malými prestávkami spali v tráve.  Akonáhle prišiel nejaký nepozvaný hosť, okamžite šiel hájiť svoje územie a svoje jelenice. Ku koncu ruje si prišli na svoje aj mladšie jelene. Staré kusy už odišli, nakoľko už odovzdali svoje genetické informácie alebo boli už unavení. Jeleň prakticky cez ruju vôbec neprijíma potravu. Na konci ruje je úbytok váhy naozaj viditeľný. Nakoľko sa blíži zima, musia tento úbytok váhy ešte dohnať ,kým sa stiahnu na svoje zimoviská.


Boje sú dobojované, genetické informácie predané a tak nastal čas, aby sa staré jelene pobrali späť do lesov a znovu žili svojím utajeným životom ako „duchovia lesa“.
Som nesmierne vďačný, že som mohol stráviť zopár dní s týmito neskutočnými zvieratami.
Ešte dlho budem spomínať na zážitky z tejto jelenej ruje a už teraz sa teším na tú ďalšiu.
Teraz sa teším a intenzívne pripravujem na danieliu ruju, ale o tom inokedy. 😊
Pridávam ešte zopár dokumentačných fotiek ktoré v galérií nenájdete. Ako vždy po kliknutí na fotku sa vám zobrazí vo väčšom rozlíšení.

 

 

 

 

 

 

 

 

Sýkorka belasá

5.10.2018

Nakoľko sa nám pomaly blíži čas prikrmovania vtáctva, dovolím si zopár riadkov pre začiatočníkov.

Zimné prikrmovanie našich spevavcov

Na začiatok treba povedať, že platí niekoľko zásad aj pri zimnom prikrmovaní vtáctva. Či už chcete prikrmovať kvôli fotografovaniu spevavcov, alebo z lásky k prírode je nutné povedať ,že je to zásah do voľne žijúcej prírody.

Veľa ľudí si myslí, že ak by to neurobili, vtáci by neprežili zimu, čo nie je samozrejme pravda nakoľko by už dávno vyhynuli. Je ale pravda, že zima preverí každého jedinca a prežijú naozaj len tí zdraví. Tým, že prikrmujeme a ak prikrmujeme správne prežijú aj tí slabší, v čom ja osobne nevidím problém nakoľko je to aj satisfakcia za to, že sme zvieratám ubrali veľký kus zeme a teda aj veľa z prirodzenej potravy. Prikrmovať by sme mali vtedy, keď je veľká snehová prikrývka a vtáky sa nemajú ako dostať ku svojej prirodzenej potrave. Dôležité je, že ak už začnete s prikrmovaním mali by ste to robiť až do chvíle keď bude dostupná potrava v prírode.  Ide o to, že vtáky sa naučia na kŕmidlo, v ktorom je stále veľa potravy veľmi rýchlo a stratia akoby inštinkt hľadať ju v prírode. A keď v tom okamihu prestaneme prikrmovať, často sa stáva, že vtáky zomierajú v blízkosti prázdnych kŕmidiel.  Tu narážam hlavne na ľudí, ktorí sa rozhodnú prikrmovať len kvôli super fotkám, postavia kŕmidla, nanosia kilá potravy a keď majú nafotené dosť, alebo ich to prestane po mesiaci baviť,  proste prestanú kŕmiť. Pre vtákov to môže byť hotová katastrofa.

Orešnica perlavá
Hýľ lesný

Nepochybne je to asi najlepšia metóda ako nafotiť vtáky v blízkosti a nemám s tým žiadny  problém. Len by bolo dobré to dotiahnuť dokonca nech ma z toho úžitok nie len fotograf, ale aj fotený objekt. Ak už máte nejaké kŕmidlo vyrobené alebo kúpené  nakoľko možností je veľa, treba naozaj dávať pozor na to čo tam dávate a koľko!!! V obchodoch je toho dnes veľa, či už semienka slnečnice, vtáčí zob, loj, oriešky ( nie slané)jablká, rôzne plody, proso, mak, repka olejná, kukurica atď. Treba dávať pozor na čerstvé pečivo to môže laicky povedané nakysnúť v bruchu a vták uhynie. Nedajte sa pomýliť, keď vidíte pri jazerách kŕmiť kačky rožkami, tým to neublíži, aj keď aj o tom by sa dalo, čo to popísať, ale takej sýkorke to naozaj ublíži. Isto nedávajte ani údeniny ani nič slané. Veľkou chybou je, ak je v kŕmidle stále veľa potravy. Hlavne preto, ako som spomínal, že vtáky prestanú hľadať tu prirodzenú a naviažu sa na kŕmidlo.  V neposlednom rade aj preto, že potrava zvlhne, pokazí sa, čo potom vedie k rôznym chorobám vtákov, nakoľko sa tam usadia aj rôzne parazity. Kŕmidlo je treba aj čistiť, nakoľko budú v ňom aj výkaly, čo znovu vedie ku rôznym chorobám. V dnešnej dobe sa dá kúpiť hotová potrava ktorú len zavesíte a máte hotovo. Kŕmidlo by nemalo byť hlavnou obživou vtákov, ale skôr takým spestrením potravy nakoľko je jej v zime samozrejme pomenej.  Keď je už fakt zle a vtáky sa nemajú ako dostať k potrave, napríklad kvôli snehu alebo tomu že je stále menej miesta kde ju zháňať, vtedy im to samozrejme môže nepochybne zachrániť aj život.
Dôležitou vecou, čo som dokonca  už videl v kŕmidlách je, že NIKDY nedávajte vodu, nakoľko by sa v nej mohli okúpať a potom zamrznú.  Keď sa sneh roztopí a na vôkol je už kopa prirodzenej potravy (Jar)  je nutné ukončiť aj prikrmovanie.
Ak tak neurobíte u niektorých jedincov to môže  mať vážne následky. Tu už len podotknem,  že sa vtáky môžu  prejedať, budú ani neviem ako to napísať, no budú  obézne. Stane sa z nich ľahšia potrava pre predátorov a ich zdraviu a zdatnosti to isto nepomôže. A je to už aj zbytočné nakoľko na vôkol je už dosť potravy a konečne už aj hmyz, ktorý tvorí dôležitú zložku potravy. Myslím že každý kto má rád prírodu toto v podstate pozná, tento mini článok som chcel napísať skôr pre nováčikov, aby si uvedomili, že v podstate aj dobrý úmysel môže skončiť katastrofou, ale to už napr.  fotograf nevidí nakoľko vtedy je už v teple domova a upravuje svoje fotky doma v počítači alebo sa chystá na iný objekt záujmu pre svoje fotolovy. Ďakujem za prečítanie, viem, že by sa dalo o tomto čo to ešte popísať, ale myslím že v stručnosti čo som chcel to som napísal. Ďakujem za zastavenie a prajem Vám veľa pekných fotiek a hlavne zážitkov na svojich potulkách s fotoaparátom alebo len tak prírodou.